Jozef Mikloško

Jozef Mikloško

Moja vízia aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity a spolupráce


    Prebieha Európsky rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity 2012. Vo svete dnes žije seniorov 60+ asi 900 miliónov. V Bratislave ich máme 85.189, aktívne žijú v dôchodku aj 20-30 rokov. Čo im prinesie ich rok?
    Sú ohrozovaní morálnou, finančnou a demografickou krízou. Morálna vznikla vytratením duchovna zo spoločnosti.Finančnú zapríčinila chamtivosť a život na dlh, demografickú vyvolalo starnutie obyvateľstva a pokles pôrodnosti. Európa starne, klesá pôrodnosť, iba kvôli prisťahovalcom nevymierame. Priemerný ľudský život sa ročne predlžuje o 3 mesiace. Temer tretina obyvateľov EÚ sú seniori 65+, už prevýšili počet menej ako 14 ročných. Za 15 rokov sa stratilo 10,5 mil. mladých a pribudlo 16,5 mil. 65+. Ročne sa v porovnaní s r. 1980 narodí   o 774 tis. detí menej. Od r. 1999 sa nenarodilo 28 mil. detí, akoby 10 štátov EÚ zmizlo. Počet manželstiev sa od r.1980 znížil o 725 tis.. rozvodov je o 358 tis. viac, každé druhé manželstvo sa rozpadá. Za 10 rokov sa rozviedlo 10,3 mil. manželstiev, na čo doplatilo 17 mil. detí. Zo 4 domácností EÚ v jednej žije samotár, v 2 z 3 nemajú deti, 33% má jedno dieťa.  
    Celý náš život je príprava na starobu. Ak chceme aktívne starnúť, nemôžeme iba kritizovať,     všetko vedieť lepšie, ako druhí. Nesmieme sa stať chválenkárom zahľadeným do minulosti. Nebyť smutný z neuskutočnených snov, zo šancí iných. Nepociťovať nevďačnosť a nenávisť, voči tým, ktorí na nás zabudli. Nestrácať záujem o svet, pozitívne prijať starnutie, mať zmysel pre humor, chápať mladých a nepoučovať ich stále. Nerobiť si zo všetkého starosti, aj z vecí, ktoré sa nemusia stať. Nemať stále strach – z rizika, choroby, finančnej neistoty, smrti.
    Treba sa tešiť z toho, že máme viac času, na vzdelanie, hudbu, výstavy, literatúru. Udržme si tvorivosť, vlastné nápady, nedajme sa zmanipulovať médiami, reklamou, politikou. Berme starobu ako šancu urobiť to, čo sme doteraz nestihli, uskutočniť svoje sny, rozvinúť talent. Nezaháňajme myšlienku na Boha, ktorý nás má rád, stvoril nás pre veľké veci a keď nás nechá žiť, má ešte s nami plány. Blížime s k nemu, ideme do lepšieho. Napriek mnohým problémom, žime radostne, nezabúdajme na duchovné hodnoty života.
    Treba ísť v správnom čase do penzie, nepracovať za každú cenu do nekonečna, nemať šéfov, necestovať do práce, nestresovať sa s nesplnenými úlohami. Je škoda za 300 Euro robiť denne 8 hodín nezaujímavú prácu a posledné roky života stráviť v čakaní na koniec pracovnej doby. Do penzie treba ísť podľa možnosti pri plnej sile a treba sa venovať tomu, čo sme doteraz nestihli. Talianska novinárka Oriana Fallaci povedala, že jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia je, že je príliš krátka.
    Alessandro Pronzato v  knihe Staroba - vek nádeje (SSV, Trnava 2006) napísal: „Na dlhovekosť vplývajú 30% gény a 70% štýl života. Každý starší človek má takú tvár, akú si zaslúži. Svet budú stále viac obývať starí ľudia, teda budúcnosť patrí starším. Sú zdravými nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú mladí potrebujú. Nestačí mať iba viac času, treba mať aj viac života. Nestačí pridať roky životu, treba pridať život rokom. Nestačí zaistiť fyzický život, ak nasleduje psychická smrť. Netreba získať roky života, ak sa zmenia na roky choroby. Cieľom nie je kvantita ale kvalita života.“
    Čo znamená mnohogeneračná solidarita? Mladí sú takí, akí sme my boli pred 50 rokmi,   starí, sme takí, akí budú mladí o 50 rokov. Starí majú skúsenosti, vzdelanie a historickú pamäť, mladí odvahu, vedia reči, ovládajú počítače. Iba ich spolupráca a solidarita, aj návrat k mnohogeneračným rodinám, prinesie zlepšenie stavu spoločnosti.
    Deti a rodina musia cítiť zodpovednosť za svojich rodičov. Ctiť si ich, znamená vrátiť im dobro, ktoré od nich prijali. Voči rodičom nesmieme zaujať taký postoj, aký nechceme, aby naše deti zaujali k nám. Deti a starí ľudia najviac potrebujú čas, nie drahé hračky a peniaze.  V islamskom svete sú zriedka domovy pre starých, tí zostávajú v rodine a starajú sa o vnúčatá. U nás sú domovy dôchodcov preplnené, nežijú v nich šťastní ľudia.
    Mladosť je duševný stav. Tvorivosť sa vzdáva v živote posledná. Príkladom plodnej staroby je napr. Mojžiš a Abrahám, Adenauer a Ratzinger, aj Michelangelo a Rembrandt, ktorí prijali a úspešne plnili úlohy vo vysokom veku.Goethe v 81 rokoch dokončil Fausta, Verdi v 80 Falstaffa,  Picasso maľoval do 92, Bellini v 91 namaľoval Madonu s dieťaťom.   
    Napriek všetkému, som optimista. 22 rokov žijeme v slobode, môžeme si povedať, napísať, publikovať, čo chceme, môžeme cestovať, môžeme podnikať a zariadiť si život podľa svojich predstáv. Aj keď tieto možnosti sa skôr týkajú mladších, sme radi, že ich máme a že sa nevráti   40 rokov totality. Odporúčanie, aby sa seniori viac plietli do politiky som si aj ja vzal k srdcu.

Profil


Jozef Mikloško ( RNDr., DrSc., Doc.) sa narodil v Nitre 31.3.1939, ženatý, 4 deti, 11 vnukov. Aktívne ovláda nemčinu, angličtinu, taliančinu a ruštinu.
1960:  absolvent Vysokej školy pedagogickej v Bratislave, matematika – chémia
1963-1990: vedúci vedecký pracovník na Ústave technickej kybernetiky SAV
1965-1968: absolvent Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, numerická matematika
1985-1990: vedúci Medzinárodného Bázového laboratória pre umelú inteligenciu
Počas vedeckej činnosti  publikoval 65 pôvodných vedeckých prác, asi 50 populárno-vedeckých článkov, bol autorom a spoluautorom 5 vedeckých monografií. Pracoval v kresťanskom hnutí, s mládežou, v rodinných spoločenstvách, publikoval v samizdatoch.
1990-91:  poslanec SNR
1990-92:  podpredseda vlády ČSFR pre ľudské práva
1992:        poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia
1993-95:  prezidentský radca v Kancelárii prezidenta SR
1995-2000: tajomník komisie Konferencie biskupov Slovenska: Iustitia et Pax 
1994-2000: poslanec v Petržalke, predseda komisie pre mládež, šport a vzdelanie
1996-2000: prednášateľ na Katecheticko-pedagogickej fakulte v Ružomberku
1997-2000: prorektor pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy na Trnavskej univerzite,
1995-2000:  člen Slovenského syndikátu novinárov (ročne asi 20 článkov v novinách)
2000-2005: veľvyslanec Slovenskej republiky v Taliansku, v San Maríne a na Malte
1996-doteraz: člen Spolku slovenských spisovateľov - sedem prozaických diel
2008-:         bloger a internetový publicista
2005-:         dôchodok
2006:  štátne vyznamenanie prezidenta a premiéra Talianska: Grande uffiziale – Veľký
           oficier za zásluhy o Taliansku republiku   
2006-2008:  predseda Združenia katolíckych vydavateľov Slovenska
2007- :  predseda Združenia kresťanských seniorov Slovenska