Mladí rýchlo bežia, ale starí poznajú skratky


     V rozprávke o troch grošoch rodičia dávajú jeden deťom, druhý sebe a tretí svojim rodičom. Dnes túto rozprávku treba zmeniť, pretože spolu žijú štyri, ba až päť generácií.
     Mladí sú takí, akí boli starí pred 50 rokmi, starí sú takí, akí budú mladí o 50 rokov. Starí majú skúsenosti, vzdelanie a historickú pamäť, mladí odvahu, vedia reči, ovládajú počítače. Ich spolupráca a solidarita môže priniesť zlepšenie stavu našej spoločnosti.
     Mladosť je nádherný čas hľadania si miesta vo svete, svojho povolania, partnera. Dnešní mladí majú mladosť a slobodu, pred nimi je všetko možné. Stať sa osobnosťou, ľudsky aj odborne, sa dá dosiahnuť, len ak sme na seba náročný, poznáme tvrdú prácu, odriekanie, obetu, pot a slzy. Všetko dôležité: skončiť školu, napísať knihu, vychovať dieťa, skočiť vysoko do výšky, odhaliť nové vo vede, sa dá dosiahnuť len usilovnou prácou. Maxim Gorkij povedal, že „cesta na ktorej nie sú žiadne prekážky nevedie nikam“. Ak ste spokojní s trojkou, stačí vám šedý priemer, táto úvaha nie je pre vás.
   Úloha mladých pri zmene sveta je nezastupiteľná, sú mostami medzi národmi, rasami a náboženstvami. Nesmú sa dať manipulovať médiami, musia odmietať hedonizmus, ideológiu „urob to, buď sebou samým, je to tvoje telo a potešenie“. Peniaze, antikultúra a sloboda bez hraníc mladých ničí a vytvára egoistov.

    Všetko sa dnes zrýchľuje, život je krátky, je dôležité ho pekne prežiť a zanechať po sebe brázdu. V živote je dôležité hlboké a všestranné vzdelanie, nemožno vedieť iba trocha o všetkom. Vysoká škola nám môže otvoriť oči, aj keď sa v nej učí veľa nepotrebného. Dôležité je celoživotné vzdelávanie, stále získavanie vedomostí, aj cez internet. Iba tak si natrénujeme myslenie a pamäť k veľkým výkonom.
    K vysokým nárokom treba mať dobré zdravie, nervy a výdrž, životosprávu bez fajčenia, alkoholu a drog. Celoživotné športovanie je nutné, vyskúšať občas pôst je dôležité, ak je ťažko v tréningu, ľahko bude v boji.
    Ani mladí by nemali byť „vyhorení“, bez životnej náplne a energie, v stálom nariekaní a hľadaní vinníkov za svoje neúspechy. Mali by mať životný postoj plný optimizmu, radosti a nádeje, ktorú by mali šíriť aj medzi druhými. U kresťanov by malo byť vidno, že sú ľudia radostní a optimistickí. Boh každému daroval nejaký talent a schopnosti, treba ho odhaliť, rozvíjať a uvedomiť si, že k talentu patrí aj schopnosť sa presadiť.
 
       Dôležité je nie mať ale byť. Minúta tvorivosti je viac ako tisíc hodín konzumu. Pri nej vám môže napadnúť myšlienka, ktorá zmení váš život a životy iných. Treba mať prosociálne cítenie, vedomie, že nie som tu iba sám, mám zodpovednosť aj za druhých, najmä tých, ktorí sa sami nedokážu o seba postarať. Ak tento pocit nezískame v detstve, ťažko sa k nemu dopracujeme, celý náš život bude iba ja, ja, ja. Existuje zákon zachovania lásky a aj nenávisti: každý dobrý ale aj zlý skutok sa raz vráti jeho autorovi alebo aj iným ľuďom.
     
   V Európskom roku aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity žije vo svete  900 miliónov seniorov 60+. V Bratislave ich máme 85.189, mnohí z nich aktívne žijú v dôchodku aj 20-30 rokov, aj keď s nízkymi penziami sú často na okraji spoločnosti.  
    Sú ohrozovaní morálnou, finančnou a demografickou krízou. Morálna je hlavnou príčinou krízy, vznikla vytratením duchovna zo spoločnosti. Návrat morálky a dôvery do života spoločnosti, v ktorej nebudú len peniaze jej hlavným cieľom je prvoradou úlohou. Finančnú, ktorá prišla zvonka, zapríčinila chamtivosť, rastúca spotreba bez ohľadu na realitu, život na dlh. Európske vlády, ktoré padajú ako hrušky, neriešia jej príčiny. Pumpovanie peňazí do zlého systému je stavanie hlinených hrádzi pred potopou. Národný štát si musí zachovať suverenitu, nemá zachraňovať banky, ktoré špekulujú na finančných trhoch, musí im zabrániť v hazarde s vkladmi občanov. Demografickú krízu vyvolalo starnutie obyvateľstva a pokles pôrodnosti. Európa starne, klesá pôrodnosť, iba kvôli prisťahovalcom nevymierame. Priemerný ľudský život sa ročne predlžuje o 3 mesiace. Temer tretina obyvateľov EÚ sú seniori 65+, už prevýšili počet menej ako 14 ročných. Za 15 rokov sa stratilo 10,5 mil. mladých a pribudlo 16,5 mil. 65+. Ročne sa v porovnaní s r. 1980 narodí o 774 tis. detí menej. Od r. 1999 sa nenarodilo 28 mil. detí, akoby 10 štátov EÚ zmizlo. Počet manželstiev sa od r.1980 znížil o 725 tis., rozvodov je o 358 tis. viac, každé druhé manželstvo sa rozpadá. Za 10 rokov sa rozviedlo 10,3 mil. párov, na čo doplatilo 17 mil. detí. Zo 4 domácností v jednej žije samotár, v 2 z 3 nemajú deti, 33% má jedno dieťa.
   
    Celý náš život je príprava na starobu. Ak chceme aktívne starnúť, nemôžeme všetko iba kritizovať, všetko vedieť lepšie, ako iní. Nesmieme sa stať človekom zahľadeným do minulosti, byť v depresii z nesplnených plánov. Nesmieme pociťovať nenávisť, voči tým, ktorí na nás zabudli, nesmieme strácať záujem o svet. Treba pozitívne prijať starnutie, mať zmysel pre humor a snažiť sa chápať mladých. Netreba si robiť starosti aj z vecí, ktoré sa nemusia stať. Nesmieme mať stály strach z rizika, choroby, finančnej neistoty, smrti.
   Treba ísť v správnom čase do penzie, nepracovať za každú cenu do nekonečna, nemať šéfov, necestovať do práce, nestresovať sa s nesplnenými úlohami. Je škoda za 300 Euro robiť denne 8 hodín nezaujímavú prácu a posledné roky života stráviť v čakaní na koniec pracovnej doby. Do penzie treba ísť podľa možnosti pri plnej sile a treba sa venovať tomu, čo sme doteraz nestihli. Talianska novinárka Oriana Fallaci povedala, že jedinou ťažkosťou staroby, tohto nádherného obdobia je, že je príliš krátka.
    Treba sa tešiť z toho, že máme viac času, na vzdelanie, hudbu, výstavy, literatúru, šport. Udržme si tvorivosť, vlastné nápady, nedajme sa zmanipulovať médiami, reklamou, politikou. Berme starobu ako šancu urobiť to, čo sme  nestihli, rozvinúť talent. Nezaháňajme myšlienku na Boha, ktorý nás má rád. Keď nás nechá žiť, má ešte s nami plány. Blížime sa k nemu, ideme do lepšieho.   
 
    Mladosť je duševný stav, tvorivosť sa vzdáva v živote posledná. Príkladom plodnej staroby je napr. Mojžiš a Abrahám, Adenauer a Ratzinger, aj Michelangelo a Rembrandt, ktorí prijali a úspešne plnili úlohy vo vysokom veku.Goethe v 81 rokoch dokončil Fausta, Verdi v 80 Falstaffa,  Picasso maľoval do 92, Bellini v 91 namaľoval Madonu s dieťaťom.    
   Alessandro Pronzato v  knihe Staroba - vek nádeje (SSV, Trnava 2006) napísal: „Na dlhovekosť vplývajú 30% gény a 70% štýl života. Každý starší človek má takú tvár, akú si zaslúži. Svet budú stále viac obývať starí ľudia, teda budúcnosť patrí starším. Sú zdravými nositeľmi hodnôt, ktoré sa strácajú. Sú vlastníkmi múdrosti, ktorú mladí potrebujú. Nestačí mať iba viac času, treba mať aj viac života. Nestačí pridať roky životu, treba pridať život rokom. Nestačí zaistiť fyzický život, ak nasleduje psychická smrť. Netreba získať roky života, ak sa zmenia na roky choroby. Cieľom nie je kvantita ale kvalita života.“
   Aj deti a rodina musia cítiť zodpovednosť za svojich rodičov. Ctiť si ich, znamená vrátiť im dobro, ktoré od nich prijali. Voči rodičom nesmieme zaujať taký postoj, aký nechceme, aby naše deti zaujali k nám. Deti a starí ľudia najviac potrebujú čas, nie drahé hračky a peniaze. V islamskom svete sú zriedka domovy pre starých, tí zostávajú v rodine a starajú sa o vnúčatá. U nás sú domovy dôchodcov preplnené, nežijú v nich šťastní ľudia.
 
    Nariekanie nepomôže, treba začať zmenou seba. Vyše 22 rokov žijeme v slobode, môžeme si povedať, napísať, publikovať, čo chceme, môžeme cestovať, môžeme podnikať a zariadiť si život podľa svojich predstáv. Aj keď tieto možnosti sa skôr týkajú mladších, aj starí ich majú, sú radi, že sa už nevrátia roky totality. Odporúčanie, aby sa seniori viac plietli do politiky som si vzal k srdcu, keď som sa v 73 rokoch stal poslancom Národnej rady SR tým, že som sa prekrúžkoval z č. 34 na č. 8 kandidátky.  
    Šírme radosť, nedajme sa znechutiť, majme zmysel pre humor, robme dobre aj v skrytosti, dokážme rýchlo odpustiť, dlho si pamätajme najmä pekné. Všetko toto je program na celý život, vyžaduje si to celého človeka, ktorý o všetkom premýšľa, ale vie sa aj rýchlo a dobre rozhodnúť. Aj tí skôr narodení sa hlásia k tomuto programu kvality života.