Ej, keby sme tak mali príležitosť!...


Mladí sa nám, seniorom, často poza chrbát smejú, keď počujú, ako sa kasáme, že sa cítime ako dvadsaťroční a že čoho sme s našou úžasnou kondičkou ešte schopní, a ako len by sme  mladých kedykoľvek strčili do vrecka! Lenže oni majú svoje predstavy a musíme si priznať, že namiesto toho, aby sme sa snažili pochopiť ako to myslia, spochybňujeme ich rozhodnutia, a dopredu vieme, aký bude výsledok, keď sa neporadia. S nami, samozrejme. Ej, keby sme tak mali príležitosť!... Lenže, keď tá príležitosť náhodou príde, predvedieme sa v plnej sile ako uvravení starci, rozdávajúci rady a poučenia. Teda, nie všetci, veľmi sa za predchádzajúce slová ospravedlňujem tým, ktorých prípad to nie je...

To naše „vystatovanie sa“ je však iba prejavom našej spoločnej túžby: uplatniť to množstvo skúseností, čo sa v nás za dlhé roky nazhromaždili. Veď načo sa veda (úspešne) snažila predĺžiť ľudský vek, keď teraz stojí v prestarnutej Európe otázka čo s nami? Termín zaslúžený odpočinok, najmä ak je naplnený nečinnosťou, odmietame. Ale ako potom ďalej s nami, s našimi neuspokojenými ambíciami?

Pred voľbami som v politických debatách začula návrh na riešenie nezamestnanosti. Spočíval v zákonnom obmedzení možnosti pracovať dôchodcom po dosiahnutí dôchodcovského veku. Keďže na Slovensku je okolo 85 tisíc pracujúcich dôchodcov, bola by tak možnosť zamestnať presne toľko nezamestnaných, najmä mladých absolventov škôl. Čiže riešenie problémov jednej skupiny na úkor druhej. Nuž, podľa mňa to veru nie je ani len nápad, nie ešte dobrý nápad.

Dvere na skutočne dobré myšlienky sú pritom otvorené. Zaujímalo by ma, ako vlani na jeseň dopadla na Slovensku výzva na predkladanie žiadostí o finančný grant na projekty k riešeniu seniorských problémov. Najlepšie projekty si mali rozdeliť dvadsať tisíc Eur. Dúfam, že medzi ocenenými sú aj námety, ktoré pomôžu realizovať seniorom ich snahu byť užitočnými.

Podľa informácií, ktoré som vyčítala na internete, sa má v Európskej únii vypracovať tohto roku analýza riešení, ktoré už uplatnili niektoré firmy pri využívaní skúseností seniorov. Vždy som obozretná, keď počujem slovo analýza, pre mňa to znamená, že výsledok na seba určite nechá dlho čakať: Najprv sa totiž analytici viackrát stretnú, určia o čom analýza bude, aké budú témy, podtémy, kapitoly, ako sa bude postupovať, kde všade sa bude analyzovať, kto bude analýzu robiť, a koľko bude stáť... atakďalej. Navyše, nie raz sa analyzuje už niekoľkokrát spracovaná téma. A ešte je otázka, či výstupy analýzy budú využiteľné v praxi. Jedným z výsledkov tejto európskej analýzy má však byť, ak tomu dobre rozumiem,  akýsi manuál, ktorý by mohol inšpirovať aj iné firmy či spoločnosti ako využiť skúsenosti seniorov pri fungovaní firmy - ako príklad sa spomína ich zapájanie  ako konzultantov pre mladších zamestnancov. To by nemuselo byť zlé, ba čo viac, mohlo by to byť vynikajúce! Konkrétne, overené nápady by mohli určite poslúžiť aj u nás, veď často chýba práve tá odpoveď na otázku „Ako?“ Len sa, podľa skúseností u nás domnievam, že ak bude problém, bude v peniazoch... Ale aj tak si tú publikáciu s radosťou prečítam.