Cirkevná základná škola Narnia, Bratislava


Naša škola , Cirkevná základná škola Narnia sídli v Bratislave, na Beňadickej ulici 38. Spolu s Bilingválnym gymnáziom tvoria Združenie škôl C.S. Lewisa. Sme školou, ktorá vzdeláva a vychováva študentov v duchu kresťanských biblických hodnôt. Vedie teda študentov  i k úcte a k rešpektu k starším.
V rámci projektu Generácie v školách sme v škole podnikli niekoľko zaujímavých podujatí so seniormi. Radi by sme Vám sprostredkovali informácie aspoň z troch z nich.


LÁSKA V ČASE

„Čajovňa na galérii“ je priestorom pre podnetné stretnutia so zaujímavými osobnosťami, priestorom pre témy, ktoré chceme so študentmi otvárať.V máji sme si vybrali jednu z najkrajších tém, ak nie priam tú najkrajšiu. Hovorili sme totiž o LÁSKE! Pozvali sme tri páry v rôznom veku a debatovali o tom, ako sa láska mení v rôznych vzťahoch, v rôznych životných obdobiach. Pýtali naši tínedžeri a pýtali sa dosť. Čo vlastne láska je, čo znamená niekoho milovať. Ako sa dá spoznať, že ona alebo on, sú tí praví. Ako vyzerali stretnutia zaľúbencov pred dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi. Čo je to, čo na sebe manželia obdivujú, čo si na sebe vážia. Čo im vzťah dáva, čím ich napĺňa, obohacuje. Tiež ako riešia problémy, krízy, čo im v tom pomáha. Bol naozaj zážitok to všetko počúvať .


UČÍME SA SO SENIORMI

Tento nápad vznikol v 6.B, keďže vyšlo najavo, že mnohí starí rodičia šiestakov sú bývalí pedagógovia. Pozvanie učiť prijala pani Milota Slančíková, jadrová chemička, stará mama Samuela Nvotu. A zvládla to naozaj exelentne! Veď posúďte sami.
Dozvedeli sme sa, čo chémia skúma. Aj to, že alchýmiu praktizovali už v starovekom Grécku. Zažili sme proces premeny látok.  Na vlastnej koži! Zisťovali sme totiž pH našej pokožky.
Debata s pani Drahuškou a pánom Štefanom Markušovcami pripomínala trochu hodinu histórie. Bavili sme sa totiž o období, kedy boli starí rodičia Timey Markušovej vo veku našich šiestakov. Začali sme zážitkami z vojny, na čo reagovali najmä chalani. Pokračovali sme rokom 1948 a spomienkami na dlhé obdobie komunizmu.  
Dostali sme sa tiež k téme STARNUTIE. Pýtali sme sa našich hostí, čo starnutie prináša, ako sa seniorom žije, či je okolie voči seniorom dostatočne vnímavé.  A ako im my, mladší, možme pomôcť.
Čas so seniormi bol pre nás veľmi vzácny a v mnohom nás obohatil. Sme zaň veľmi vďační!


KEĎ RAZ BUDEM SENIOROM JA

Debaty o tom, ako starnutie prebieha, ako sa seniori cítia, čo prežívajú, aké sú radosti, ale i úskalia tohto obdobia, pokračovali vo viacerých triedach. Za pozornosť stoja úvahy detí o tom, keď raz budú seniormi samy.
  • Keď raz budem seniorom, budem asi rozmaznávať svoje vnúčatá. Budem sa venovať športu, ale iba tak, aby som neprekročil hranicu. Budem mať také domáce zvieratko, aby som sa vládal oňho postarať. Budem sa nejakým spôsobom informovať, čo sa deje. Ak sa bude dať, budem sa venovať svojim koníčkom. Pracovať nebudem, ibaže by som mal malý dôchodok. Budem bývať v malom, ale útulnom domčeku, asi pri mori. Budem svoje vnúčatá učiť hrať šach. Budem oddychovať a relaxovať. Možno napíšem knihu, aspoň rozprávky pre vnúčatá. Doma budem nosiť pohodlné oblečenie, keď pôjdem do obchodu, dám si niečo slušnejšie.
  • Keď raz budem stará, skúšala by som sa tváriť, akoby som bola ešte mladá. Budem sa dobre cítiť, lebo budem športovať, ak nebudem mať nič zlomené alebo nebudem mať žiadne bolesti. Budem mať malý domček, malého psíka, aby ma potešil, keď prídem z roboty. Budem pracovať ako veterinárka, takže budem pomáhať zvieratám. Pozvala by som aj moje vnúčatá na večeru ku mne, určite by sa veľmi potešili.
  • Rád by som bol spoľahlivým a dobrým starým rodičom. Chcel by som svoje vnúčatá niečo nové naučiť, chodiť s nimi na hokej, cestovať s nimi. A hlavne si s nimi rozumieť. Chcel by som mať chatu a tam s nimi tráviť víkendy. Budem mať malé auto, ktorým ich budem voziť do ZOO a každý deň si budem s nimi robiť domáce úlohy. Možno budem trochu otravný, ale aj tak to bude pre nich lepšie, že budem s nimi.
  • Nikdy som nevidel mojich starých rodičov. Len babku. Tá zomrela na rakovinu pľúc. To nechcem zažiť, keď budem seniorom. Keď sa dožijem vnúčat, nikdy ich nenechám samé. Vždy, keď budú potrebovať pomoc, pomôžem im. Zahrám sa s nimi aj na počítači. A keď sa náhodou vnúčat nedožijem, skúsim im zanechať nejaký odkaz, že ich mám rád a že sa stretneme v nebi.
  • Keď raz budem seniorom, chcel by som mať pekný byt, psa a nemať ženu. Chcel by som byť bohatý a nemať plešinu. Radšej biele vlasy.
  • Ja keď budem seniorkou, tak budem aj rada, ale budem aj smutná, pretože budem stará, vráskavá a nebudem vládať. Rada preto, že nebudem musieť pracovať. Keď budem mať vnúčatá, tak ich zoberiem na zmrzlinu raz do týždňa (jasné,  že keď budem mať peniaze). Brala by som ich všade tam, kde som rada chodievala ja. Rozprávala by som im svoje zážitky a varila by som im obedy.
  • Keď ja budem seniorom, budem sa zaoberať architektúrou najmodernejších budov. Naprojektujem budovy, ktoré nebudú vysoké a budú rodinné. Zariadim ich tak, aby boli moderné, ale s nízkou spotrebou. Budem myslieť na to, ako sa rozvíja svet. Budem sa snažiť myslieť na to, ako sa míňa energia. Keby sa minula ropa, prestala by fungovať väčšina firiem a svet by padol. Ľudia by neprežili, lebo ovzdušie a voda budú totálne zničené. Budem sa snažiť zabrániť tej katastrofe. A ľudí budem učiť, že vybrané slová sú blbosť.
  • Ako senior budem mať veľký dom, bungalov, s veľkou záhradou. Budem mať bazén, vnútorný aj vonkajší. Bývať budem s mojou ženou a dvoma psami. Ako hobby budem hrávať tenis a budem poľovníkom. Bývať budem na horách, v lese. Chovať budem dva kone. Bývať budem na samote mimo mesta. Budem vo výbornej kondícii, aj so ženou. Okrem bazénu budem mať aj vírivku, aj saunu. Budem príjemný starý pán, ktorý bude hovoriť o historkách zo života. Chcel by som vlastniť veľké krásne lesy, kde bude veľa zvierat. V lese budú krásne miesta na sedenie, na piknik, na odpočinok. Keď raz budem seniorom, budem mať pokoj od všetkých starostí.
  • Keď budem seniorka, tak by som si život chcela užívať tak, ako nikdy predtým. Chcela by som sa tešiť z toho, že sa mi podarila úroda hrozna, tešiť sa z toho, že je nová séria môjho obľúbeného seriálu, tešiť sa z toho, čo som a čo robím. Život by som si vážila a tešila by som sa z maličkostí. Večer by som si pozrela televízne noviny, nejaký film a ráno by som vstala a išla pracovať do záhradky. Sadila by som marhule, čerešne, jahody, maliny. A poobede by som si dala kávu alebo čaj s kamarátkami. Žila by som naplno.

Kreslili sme tiež portréty starých rodičov.

Hovorili sme o tom, čo nás starí rodičia naučili, čo sme sa my naučili od nich. Prečo ich máme radi, čo na nich obdivujeme.
Starí rodičia sú súčasťou našej školskej komunity. Čítajú nám v triedach rozprávky, prinášajú príbehy svojho života. Niekedy nám predstavia svoje povolanie alebo hobby. My ich pozývame na čaj o piatej, hráme pre nich divadlo.  A tešíme sa, že nám je spolu tak fajn : )

Viera Hojnošová, koordinátorka projektu

Fotogaléria
8901