Aj seniori a seniorky v sebe môžu nájsť silu protestovať...

Ešte v predrevolučnom období som sa niekde dočítala, že do ulíc Ríma vyšlo za svoje požiadavky demonštrovať vyše desať tisíc seniorov. Predstavovala som si tie tváre starých ľudí jednu vedľa druhej, vážne, nahnevané, vráskavé, možno smutné, ale odhodlané. Pre vládu i pre verejnosť to musel byť hrozivý výkričník. Veľmi som tých starých ľudí obdivovala a aj som im závidela. Obdivovala preto, že našli v sebe silu a vyšli do ulíc a závidela fakt, že protest mohli urobiť legálne, čo v tých časoch u nás vôbec možné nebolo.

No u nás, ako postupne vychádza najavo, ani dnes, aj keď už môžeme svoju nespokojnosť prejavovať verejne a voľne, by sa asi nám, seniorom, do toho nechcelo. Prečo? Sme asi viac ochotní veriť, že sa vláda predsa len postará? Hanbíme sa, lebo by to bolo ponižujúce? Je to v tom, že sa domnievame, že je neslušné žiadať niečo od chudobného štátu? Kto vie! Nebude to najskôr v tom, že ani za tých vyše dvadsať rokov nechceme pochopiť, že budeme mať iba to, čo si sami vybojujeme?

To som si myslela donedávna, ale ako čas plynie, veci sa menia. Upozornila na to pani Helena Woleková na odbornej  konferencii, ktorou sa otvoril slovenský Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012. Na fotografiách, ktoré premietla, sme videli pri proteste našich seniorov, vlastne to boli seniorky - staršie dámy, ktoré nedávno verejne protestovali proti rozhodnutiu o úhradách za sociálne služby: najmä tie - odvtedy, čo sa dostali do privátnych rúk, sú stále drahšie, v penziónoch sa platí aj za služby, ktoré ich obyvatelia nepotrebujú. Protestujúcich síce nebolo toľko ako na spomínanej demonštrácii v Ríme, ale boli tam. Žeby konečne aspoň niekto pochopil?

Možno by sme našli aj iné riešenie: Skvalitnenie medzigeneračných vzťahov, čo je jedna z úloh Európskeho roka, by sa mohlo prejaviť aj tak, že boj za naše seniorske práva by zobrala do rúk generácia vnukov a vnučiek, ktorá práve ukazuje, že nemá problém postaviť sa za spravodlivé požiadavky. A tak si len predstavme, že by vyšli pred parlament, pred vládu, ba aj pred prezidentský palác s transparentmi: „Chceme pre našich starkých dôstojnú starobu!“ Alebo: „Sme proti diskriminácii seniorov a senioriek!“ „Zvýšte dôchodky našim starým mamám a starým otcom!“ Atakďalejatakďalej. Potom by sme im pomohli sformulovať naše konkrétne požiadavky a vnuci a vnučky by protestovali až dovtedy, kým by neboli výsledky...

... No dobre, dobre, ja viem, je to krásna ilúzia .... ale – bolo by to príjemné, nie?...